Posledný výdych cigarety v popolníku
plazí sa do izby ticho,
dušička dymu sťa tanečnica
čo nosí ľahké biele rúcho...
Štipľavo oblizuje tváre postáv
čo skláňajú sa nad jej tlejúcim telom
smradľavá duša hľadá si prístav
bytosť čo vydýchla by ju smelo...
Posledný výdych tvojich útrob
derie sa z hrdla chrapľavý ston
A duša cigary pýta sa tvojej:
„prečo sme zrazu obe von?"
A krehká bytosť tvojej duše
len placho sklopí zrak
„Vieš že si taká lákavá,
že nedokázala som odolať?
Vždy keď navštívil ma tvoj páchnuci parfém,
nervózny pokoj, hrejivá zima.
Vieš, nedokázala som ti odolať.
Proste...zviedla si ma ."